Tak sa to vraví

Sezóna 2020/2021

(na motívy drámy Eugèna Ionesca: Stoličky)

Réžia, dramaturgia, scénografia:

Marina Dir

Hrajú:

Starček – Ján Sklenár

Starenka – Petra Topoľská

(Rečník – Ján Bohuš)

Kostýmy: Zvonimír Pudelka

Dizajn svetla: Peter Čáni

Zvuk: Jaroslav Zima

Šepkárka: Ivona-Marija Matić

Produkcia: Divadlo VHV Petrovec

  • O AUTOROVI DRÁMY STOLIČKY
Eugène Ionesco bol francúzsky dramatik a básnik rumunského pôvodu, hoci sa v niektorej literatúre vyskytuje aj ako rumunský dramatik žijúci v Paríži. Je jedným z hlavných predstaviteľov absurdnej drámy. Vo svojej dramatickej tvorbe, ktorá ovplyvnila divadlo a priniesla nový dych, Ionesco odmieta techniky svojich predchodcov. Nemožno však povedať, že jeho postoj nenadväzuje na autorov pred ním. Jeho tvorba nevytvára príbeh, zamieta čas a eliminuje zápletku a napätie. Pre Ionesca bolo divadelné dielo niečo ako spoveď, niečo čo sa odohrávalo v hĺbkach vnútra autora, ktorý to potreboval dať na scénu. Neustále túžil po čistej dráme, ktorú podľa neho mohlo stelesniť iba abstraktné divadlo. Predstavitelia divadla absurdity, kde zaraďujeme aj Ionesca, používajú formu satirickej grotesky, dosahujú zabsurdnenie negatívnych javov ľudského života ich zveličovaním a absolútnou paródiou. Možno to vidieť v celej Ionescovej tvorbe, napríklad v Plešivej speváčke, Stoličkách, Novom nájomníkovi a Nosorožcovi. Tragický otras dosahuje výsledkom totálnej paródie človeka v hrách StoličkyKráľ umiera. Ionesco v niektorých svojich hrách zosmiešňoval ľudský život tak, že z neho zozbieral a konfrontoval nelogickosť, ničotu a malichernosti, ktoré formoval do satirickej alebo komickej podoby.  
  • O REŽISÉRKE
Marína Dir, absolventka réžie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, je petrovskej ochotníckej scéne veľmi známa. Ešte počas magisterského štúdia zrežírovala divadelné predstavenie Úplný Gogoľ (2018), pričom počas minulého desaťročia bola súčasťou väčšiny projektov Divadla VHV Petrovec. Domáce divadelné prostredie a atmosféra sa jej natoľko vryli do jej života, že sa po úspešnom štúdiu na Slovensku vrátila do prostredia, ktoré ju divadelnícky kreovalo. Režisérka sa s Ionescom spoznala v poslednom ročníku štúdia, keď si ako absolventské predstavenie vybrala režírovať jeho Plešivú speváčku. Vtedy zistila, že k absurdnému divadlu má veľmi blízko a že práve daný typ drám má pre ňu najväčšiu divadelnú hodnotu, aby boli inscenované.  
  • O HRE
Predstavenie Tak sa to vraví – na motívy drámy Eugèna Ionesca: Stoličky, je podľa režisérky odzrkadlením súčasnej absurdnej doby, v ktorej sa každodenne nachádzame. Dvom postavám, ktoré Ionesco umiestnil medzi množstvo stoličiek, nezostáva nič iné, iba sa prispôsobiť a dožiť svoj život aj napriek prekážkam. Stoličky však nepadajú z neba, ale si ich postavy nosia samy, tak ako si aj ľudia sami vytvárajú problémy, prekážky a konflikty. Aj napriek svetovému chaosu sú postavy v divadelnej hre rozhodnuté priniesť svetu posolstvo, pretože ako každý človek, ktorý si myslí, že má v sebe nejaké poslanie, aj Starček so Starenkou sú presvedčení o tom, že svojimi skutkami, rozhodnutiami a prejavmi môžu vyriešiť a zachrániť celé ľudstvo a možno aj seba.

Ďakujeme:

Akademickej knižnici Akadémie umení v Banskej Bystrici, Petrovi Serge Butkovi, Zoranovi Tomićovi, Miloslave Balážovej, Eme Dýrovej